EMG vyšetrenie

Priviedli vás zdravotné problémy k neurológovi a ten vám navrhol EMG? Nebojte sa. Aj keď je to pre mnohých neznáma skratka, ide o bežné vyšetrenie. Pomáha skontrolovať elektrickú aktivitu svalov a ich správne nervové zásobovanie.

EMG, teda elektromyografia, patrí medzi prístrojové vyšetrenia. Podrobne zachytáva elektrickú aktivitu svalov a vo výsledku hodnotí jednak zdravotný stav samotných svalových vlákien, ale zároveň aj nervových buniek, ktoré ich riadia. Tzv. motorické neuróny prenášajú signály zodpovedné za sťahovanie a uvoľňovanie svalstva. Pri EMG vyšetrení sú tieto signály prenášané do grafov alebo čísel, ktoré spolu s klinickým vyšetrením a ďalšími zobrazovacími metódami tvoria základ pre určenie správnej diagnózy.

Keď svaly a nervy neposlúchajú

Neurológ odporúča EMG pri symptómoch, akými sú brnenie v končatinách, nevysvetliteľný tras, kŕče, tiky, stuhnutosť či bolesť svalov, alebo dokonca paralýza končatín. Ak ho navrhuje, má buď podozrenie na niektoré svalové alebo neurologické ochorenia, prípadne ich potrebuje s istotou vylúčiť. Ide napríklad o svalovú dystrofiu, poruchy periférnych nervov, ktoré postihujú nervy mimo miechy (akou je aj syndróm karpálneho tunela), ďalej ochorenia nervov, ku ktorým patrí amyotrofická laterálna skleróza, alebo poškodenia prevodu z nervového zakončenia na sval (ochorenie myasthenia gravis). EMG sa tiež využíva pri diagnostike tetanického syndrómu či diabetickej neuropatie.

Ako sa na EMG pripraviť?

Pred vyšetrením sa nevyžaduje špeciálna príprava, nezabudnite však svojho neurológa informovať o chorobách, ktorými trpíte, a liekoch, ktoré užívate. Ale pozor: naozaj dôležité je oboznámiť lekára s tým, že máte v tele implantovaný kardiostimulátor, defibrilátor či iné cudzie teleso. Ideálne je pred vyšetrením nefajčiť a neaplikovať na pokožku oleje či krémy.

Ani po absolvovaní EMG nie je potrebný špeciálny režim. Môžete sa ihneď vrátiť ku každodenným činnostiam. Závisí to však aj od samotného výsledku a názoru ošetrujúceho lekára.